O používaní Mojich liekov. Všetky sily rastlinného kráľovstva by mali byť nasmerované k jedinému, ku ktorému existujú – k posilneniu životaschopnosti. Všetky choroby môžno liečiť proti postavením životaschopnosti (vitality). Niektoré rastliny jestvujú akoby rezervoáre prány. Ihličie zhromažďuje pránu ako ihlice elektród. A ako spojenie medzi nebom a vnútrom zeme, krajina je naplnená živými tykadlami, ktoré zhromažďujú a ukladajú jestvujúcu obnovu duchovného tkaniva. Nevedomosť môže chorobu ukryť (potlačiť), no lepšie je spáliť ju v ohni života. Nie úmorným umelým povzbudzovaním, ale silou života, ustanovujúc rovnováhu. Nie je potrebné hľadať medzi minerálmi, pretože už dlho sú zbavené pôsobenia prány. Ich účel je iný. Ale jav slnka, ten dáva život. Je pravdou, že minerálna pôda poskytuje zdanie podnožia života, ale je to len páka, ktorá je bez lúčov neúčinná. Preto, Moja lekáreň bude usmernená do vše-ľudskej podstaty, bude utvrdzovať životaschopnosť bez usmrcovania, pretože rastliny ľahko prechádzajú do iného stavu. Očkovania sú dobré, ak sú v súlade so životaschopnosťou, inak sú ničiacou náplasťou. Životaschopný tvor nepotrebuje očkovanie, pretože má takzvanú slnečnú imunitu. V dedinách je málo životaschopnosti, pretože prána pomáha vtedy, ak je prijímaná vedome. Výživa ducha môže napredovať iba vedome. K týmto liekom treba ešte dodať, že v Lemúrii si cenili kožušiny pižmových zvierat. A v rituáloch zasvätenia kráľov starovekého Chorasanu sa objavovala miska cédrovej živice. Druidi tiež nazývali misku cédrovej živice čašou života. A potom, so stratou uvedomenia ducha, ju nahradili krvou. Oheň Zoroastra pochádzal z horiacej smoly v čaši.
Úryvok z knihy Listy z Móriovej záhrady II., Osvietenie, 2-IV-18
