Prečo začne budúcnosť občas náhle znieť napäto a ostro? Je to preto, že v priestranstve vesmíru dochádza k určitým posunom. V hmotnom svete často ešte nič neprebieha, no vesmír už znie, upozorňujúc každého, kto je schopný počuť. Tieto javy by sme nemali ľahostajne obchádzať. Veď je to blýskanie budúcnosti, dávajúce odlesk prichádzajúceho šťastia. Presné termíny sú skryté i pred tými, čo stoja blízko a nikto nevie povedať, kedy sa uskutoční Príchod. Neznalosť termínu však nezbavuje potreby byť neustále pripravený. Posol môže zaklopať ešte pred Príchodom a ten, kto nie je pripravený, Ho nestretne. Stav pripravenosti je teda nutne akoby dvojitý. Príde Učiteľ. Veľký Príchod sa týka všetkých. Pripravenosť na to je nevyhnutná. Podľa stupňa pripravenosti je i hotové vedomie. Čakajúce srdce uvidí, začuje, pocíti a bude vedieť. Tí, ktorí čakajú, počúvajú a vnímajú, vám požehnanie. A tí, ktorí uplatňujú Moje Slovo, vám požehnanie mnohonásobné. Moje svetlo je Blaho. Ten, kto ho uplatňuje, ho absorbuje a napĺňa ním celú svoju bytosť a začína svietiť svetlom, ktoré už vychádza samo zo seba. Prevzaté Svetlo svieti, keď je Zdroj Svetla blízko alebo kým upriamený Lúč koná, no svetlo, vychádzajúce samo zo seba, už poskytuje svoj vlastný lúč aj bez týchto podmienok a Svetlo sa stáva bezpodmienečným. To znamená, že nezávisí od niečoho zvonka. Lúče, samé zo seba, si Ceníme. Veď to sú už stupne Archáta*. Nikto nemôže opísať silu vašej svietivosti, no My Vieme. Stupeň samo-svietivosti sa zaznamenáva v záznamoch vesmíru ako ohnivý výdobytok osobitného významu. Každá myšlienka užitá pre uplatnenie v živote zvyšuje samo-svietivosť. Toto dosiahnutie je neodobrateľné. Cesta k nemu je ťažká, pretože si vyžaduje činy a nie slová. Koľkí sa topia v kráse svojich vlastných slov a veľkých rečníckych výkonov! Potrebujeme však tých, ktorí prikladajú ruky k dielu. Po vekoch uplatňovania Našich Závetov v živote, Naznačujeme Cestu vedúcu k nám, Cestu upriamených vedomí k Nám. Keď sa ich samo-vychádzajúce svetlo spojí s Našimi Lúčmi, je u Nás sviatok. Radujeme sa z tých, ktorí Nám každý deň prinášajú svetlo, aby ho spojili s Naším.
Úryvok z knihy Hranice Agni Jógy 1965, hl.171
*Archát (Arhat) – Brat Bieleho Bratstva, „Ctihodný“, doslovne „Ten, kto si zaslúži božské dary“. Toto je meno, ktoré sa v budhizme dáva svätým mužom zasväteným do ezoterických tajomstiev. Archát je ten, ktorý vstúpil na najvznešenejšiu a najvyššiu cestu a je tak oslobodený od znovuzrodenia. ( H.P.Blavatská, Teozofický slovník)
