Očistenie srdca od zbytočných prianí je tiež jednou z podmienok priblíženia sa k Učiteľovi Svetla. Človek vždy čo-to chce. A keď je táto túžba obzvlášť silná, potom nevychádza z mozgu, ale zo srdca. Skôr či neskôr sa želanie srdca vyplní. Šípy upriamených želaní vychádzajúcich zo srdca, napĺňajú ho ohňami odpovedajúcimi týmto túžbam. Čím hmotnejšia je túžba, tým nižší je stupeň ohňov. Obzvlášť husté a ťažké sú ohne telesných túžob, chtíčov a nízkych vášní. Práve od nich sa oslobodzuje srdce, aby sa stalo čistým a aby bol do srdca otvorený prístup Učiteľovi Svetla. Túžby a myšlienky spolu úzko súvisia. Túžba je vyživovaná a udržiavaná myšlienkami a myšlienky sú živené túžbami. Vzniká tak koleso vzájomnej výmeny, ktorého pohyb je tvorený dvojitým ťahom. Túžba, nepodporovaná myšlienkou, sa rýchlo vyčerpá, rovnako tak ako myslenie v neprítomnosti túžby. Ale ak sa nedostane potravy ani myšlienke, ani túžbe, obe zanikajú. Myšlienkou možno zničiť túžbu, zničením túžby je ľahké zahubiť myšlienku, ktorá sa ňou živila. Očista srdca sa vykonáva týmito dvoma spôsobmi. Všetky sebecké túžby, nech už sú akékoľvek, znečisťujú nádobu srdca. Ako sa do nej možno dostať, ak je naplnená spuchnutým „ja“? Ale keď sa utvrdí formulka „nie ja, nie ja, ale Ty, Vladyka, nie mne, ale Tebe“, potom je jarému sebectvu zasadený silný úder a jeho bujnenie mizne. Myšlienka na Vladyku teda slúži na očistu srdca. Každá myšlienka ovplyvňuje srdce. Myšlienkami ho možno očistiť a odľahčiť. Ak je na srdci ťažko, musí sa zmeniť tok myšlienok. Myšlienky na Vyššie, myšlienky na budúcnosť, nadosobné myšlienky poskytujú srdcu úľavu. Sebectvo a myšlienky o sebe sú pre srdce vždy ťaživé, pretože ho obmedzujú a uzatvárajú ho do malého kruhu. Srdce je v ňom stiesnené, pretože srdce je orgán, ktorý sa bije o slobodu a netoleruje reťaze. Ale ľudské srdcia prebývajú v žalároch, ktorých steny sú tvorené ľudskými túžbami a myšlienkami, rovnako ťažkými, obmedzenými a hmotno-telesnými ako i všetko, čo ich obklopuje. V putách nasadených sebe samým sa nachádza srdce, a preto je mu úzko.
Úryvok z knihy Hranice Agni Jógy 1961, hl.470