Urusvati vie, že človek je rezervoárom všetkého, čo existuje. Od počiatkov všetkých chorôb, po najvyššie transcendentálne možnosti – všetko môže vyvolať sám v sebe. Podľa toho, čo dopustí, môže vyvolať akékoľvek ochorenie, ale môže sa samozrejme pripojiť i k Vyšším silám. Človek musí len pochopiť svoju neoddeliteľnosť s Vesmírom. Nešťastia sa dejú, keď ľudia zabúdajú na svoje možnosti. A zabúdajú na to príliš často, preto je nešťastí príliš veľa.
Žiadna zvláštna veda nemôže nahradiť poznávania o účele človeka. Spojovacím článkom svetov – je človek. Nesmie zabudnúť na toto svoje určenie. Jeho údel je veľký vo všetkých oblastiach práce. Nemôže sa vyhýbať darom, ktoré mu boli prepožičané, inak sa stane zdrojom neštastí. Zvlášť v dňoch Armagedonu sa musí človek zamyslieť nad podstatou svojho tunajšieho bytia. Nemôže sa oddeliť od vopred predurčených možností.
Žiadne vonkajšie náboženstvo nespasí človeka, pokiaľ sa on obmedzuje vonkajšími podmienkami. Nemalo by sa zabúdať na prejav kozmických javov. Nech vedci nazrú za hranicu náhod. Nech niekto načrtne súvislosť medzi náladami ľudstva a fyzickými fenoménmi. Nech veda posudzuje najjemnejšie kombinácie a vzájomné súvislosti. Nebudeme nútiť násilím, no vyjadríme svoje želanie, aby veda široko osvetlila podstatu človeka.
Mysliteľ vedel, že nastane čas, keď veda vzhliadne na túto stranu pozemskej existencie.
Úryvok z knihy Nadpozemské, hl.554
